Hotel Color

TRVALÁ ESTETICKÁ HODNOTA SLOVENSKA A ČIECH

22.1.2019 │ Individuálne regionálne prejavy a rôzna materiálovo-technická základňa vyformovala na Slovensku a v Čechách rôznorodú paletu ľudovej architektúry. Tá súvisela jednak s prírodnými danosťami a tiež sociálnou štruktúrou obyvateľstva. Staviteľské zvyklosti sa vyvíjali aj v závislosti od miestnych zvláštností a kultúrneho prostredia, do ktorého navyše vstupovali vplyvy cudzích kultúr. Odlišnosti v architektúre možno nájsť i na miestach s rozdielnymi klimatickými podmienkami. Kým v horskom prostredí boli stavby viacúčelovými miestnosťami, v nížinných oblastiach sa budovali najmä hospodárske usadlosti. Pozrite sa s nami na výnimočné kraje ľudovej slovenskej a českej architektúry, ktoré dodnes uchovávajú mnohé múzeá a skanzeny.  

SLOVENSKO

Ľudová architektúra Slovenska je charakteristická svojím splynutím s prostredím a citom pre harmóniu s prírodou. Práve tá výrazne ovplyvňovala stvárnenie objektov, ktoré sa vyznačovali jednoduchosťou a účelnosťou. Pri ich výstavbe sa využívali dostupné materiály, ktoré vyjadrovali lásku človeka k samotnej prírode, životu a jeho vzťah ku každodennej práci.

Múzeum oravskej dediny

Orava bola kedysi jednou z najvýznamnejších oblastí slovenskej ľudovej kultúry. Na pomerne malom území sa sústreďoval veľký počet rázovitých dreveníc, ktoré dokladujú skutočné remeselnícke majstrovstvo a vynaliezavosť našich predkov. S neopakovateľnou miestnou ľudovou architektúrou sa každý návštevník môže zoznámiť v expozícii Múzea oravskej dediny, ktoré sa nachádza v prekrásnom prostredí v podhorí Západných Tatier. V múzeu sú sústredené zaujímavé objekty z Oravy, ktoré reprezentujú charakteristické i vzájomne odlišné typy stavieb ľudovej architektúry tohto regiónu. Tieto rázovité objekty zjednocuje schéma zrubovej techniky, ktorá znamenito necháva vyniknúť pôvab kresaného dreva. Typická je štvorpriestorová dispozícia a štít domu lomený v polovici alebo dolnej tretine.

 

Čičmany

Na unikátnu starobylú slovenskú architektúru natrafíte v malebnej kotline Strážovských vrchov v obci Čičmany, kde sa rozprestiera pamiatková rezervácia ľudovej architektúry s typickými maľovanými zrubovými drevenicami. Geometrická ornamentálna výzdoba sa dostala do bližšieho povedomia vďaka olympiáde v Soči, počas ktorej mali slovenskí športovci oblečené odevy s čičmanským vzorom. Ten sa na domoch objavil už pred viac ako 200 rokmi, kedy gazdiné zdobili hlinou a neskôr výponu nárožia drevených zrubov jednoduchými motívmi. Súčasné zdobenie drevenice získali až po požiari v roku 1921, kedy vyhorela celá dedina. Maľba sa rozšírila aj na okolie okien a dverí mala chrániť drevené trámy pred vlhkosťou a popraskaním spôsobeným slnečnými lúčmi.

ČESKO

Ľudová architektúra v Českej republike je príkladom stredoerurópskej a východoeurópskej stavebnej kultúry. Jej mimoriadny súbor tvoria zástavby tradičných dedín, ktoré tvoria murované hospodárske usadlosti, stodoly a zruby. Ich charakteristický vzhľad demonštruje čaro a pôvab dreva.

Holašovice

Architektúru juhočeských obcí charakterizuje tzv. sedliacke baroko, ktoré sa prejavuje náročnou štukovou výzdobou štítových priečelí, ľudovým tvaroslovím a prienikom mestských a cirkevných prvkov do dedinského prostredia. Významnou ukážkou tohto druhu architektúry je dedinka Holašovice, ktorá si zachovala pôvodný ráz stredovekého systému obytných domov a sýpok. Tento verný obraz dediny z druhej polovice 19. storočia nie je klasickým skanzenom, ale ide o trvalo obývanú obec s necelými 140 obyvateľmi, čím tvorí jedinečné živé spoločenstvo v prostredí dedinského sídla. Historické jadro obce tvorí náves a okolité statky a usadlosti, ktoré sú navzájom prepojené ohradnými stenami s bránkami a klenutými vjazdmi do priestoru návesu – centra dediny. Vďaka svojej unikátnosti je dedinka zapísaná do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Šumava

Chalupárstvo má v Čechách dlhú tradíciu s čím súvisí aj typický koncept dedinského bývania v chalupe. Horské a dedinské chalupy patria neodmysliteľne k typickým prvkom šumavského kraja a zvláštnostiam tradičnej českej architektúry, pretože okrem Šumavy nikde inde takéto stavby nenájdete. Špecifický štýl vyplýva zo samotnej polohy tejto lokality v pohorí hraničného pásma medzi Českom, Nemeckom a Rakúskom, odkiaľ do architektúry prenikli najmä široké alpské štíty s drevenými pavlačmi. Tie spolu s prvkami stredočeského staviteľstva, ktoré prináša povalbovú strechu a obruby z neotesaných oblých trámov tvoria charakteristické znaky šumavského domu. Jeho umiestnenie zodpovedá horskému charakteru oblasti a kladie dôraz na maximálne splynutie s prírodou. Je zasunutý do svahu bez akejkoľvek terénnej úpravy a vedie k nemu chodník vydláždený veľkými plochými kameňmi. Ojedinelé miesto v tomto kraji má tzv. volársky dom, ktorý nesie mnoho znakov typického alpského domu s lichobežníkovým pôdorysom a vysoko klenutou chodbou.

AUTOR: PG
FOTO: ARCHIV REDAKCIE