Kde sú najčastejšie kritické miesta úniku vzduchu?

Únik vzduchu cez obal budovy predstavuje závažný problém, ktorý má priamy vplyv nielen na energetickú náročnosť, ale aj na komfort bývania a potenciálne poškodenie konštrukcie vlhkosťou.

Kde sú najčastejšie kritické miesta úniku vzduchu?
(zdroj: freepik.com)

Podľa rozsiahlych štúdií môže infiltrácia tvoriť 25 % až 50 % tepelnej straty budovy. Identifikácia a eliminácia týchto kritických miest je preto zásadná pre splnenie štandardov nízkoenergetickej a pasívnej výstavby, kde sa vyžaduje prísna vzduchotesnosť. Kde sú najčastejšie kritické miesta úniku vzduchu?

Prechody a spojenia rôznych konštrukčných prvkov

Najvýznamnejšie úniky vzduchu sa sústreďujú v miestach, kde sa mení stavebný materiál alebo kde dochádza k napojeniu rôznych konštrukčných prvkov. Práve prechody a spoje medzi vonkajšou stenou, stropom alebo podlahou patria medzi najčastejšie problémové miesta. V týchto stykoch je takmer nemožné dosiahnuť homogenitu bez cielených tesniacich opatrení, čo vytvára priame cesty pre nekontrolované prúdenie vzduchu.

Prieniky inštalácií cez obálku budovy

Každý prienik, či už ide o elektrické káble, potrubia kúrenia, ventilácie alebo kanalizácie, narúša kontinuitu vzduchotesného obalu. Netesnosti okolo týchto prienikov patria medzi najvýznamnejšie zdroje strát. Na zabezpečenie trvalej vzduchotesnosti je preto nevyhnutné použiť špecializované riešenia.

Napríklad inštalačné prieniky káblov a rúr musia byť utesnené špeciálnymi manžetami alebo vysoko trvanlivými tmelmi. V mnohých prípadoch môže byť účinným doplnkom aj dokonalá montážna pena, avšak len ako výplňová izolácia, nie ako primárna vzduchotesná vrstva.

Okenné a dverné otvory

Aj napriek zlepšovaniu kvality moderných okenných a dverných systémov zostáva oblasť ich osadenia do stavebného otvoru jednou z kritických zón. Okolo rámu okna alebo dverí sa často vyskytujú mikroštrbiny, ktorými uniká veľké množstvo vzduchu. Podľa niektorých zdrojov môžu okná a dvere tvoriť až 25–35% celkovej tepelnej straty. Pre dosiahnutie garantovanej vzduchotesnosti je kľúčová bezchybná montáž s dôrazom na utesnenie škár a pripojenia.

Strešná konštrukcia a podkrovie

Najmä v šikmých strechách a podkrovných priestoroch, kde sa vzduchotesná vrstva aplikuje z vnútornej strany, je riziko netesností extrémne vysoké. Spojenia fólií, ich napojenie na steny, komíny alebo strešné okná sú veľmi citlivé. V prípade drevostavieb alebo moderných sendvičových konštrukcií je na dosiahnutie trvalej vzduchotesnosti nevyhnutné použiť špeciálnu parotesnú fóliu s certifikovanými prelepenými spojmi a systémovými lepiacimi páskami, ktoré odolávajú namáhaniu a starnutiu po dobu minimálne 30 rokov, čo je podložené laboratórnymi testami čistých akrylátových lepidiel.

Základom minimalizácie kritických únikov nie je len lokálne riešenie, ale vytvorenie súvislej a nepretržitej vzduchotesnej roviny, ktorá kopíruje obálku budovy z interiéru. Budovy, kde bol implementovaný ucelený systém vzduchotesnej zábrany, dosiahli v priemere o 70 % nižšiu mieru úniku vzduchu v porovnaní s tými, kde takýto systém chýbal. Preto je nevyhnutné, aby sa na kritické miesta, ako sú styky nosných prvkov, prechody inštalácií a spoje, používali systémové a vzájomne kompatibilné tesniace materiály.

Komerčný článok